rozšírené vyhľadávanie

Sviatok

Meniny má Zora, Dorián, Sírius, Slavoľub, Slavomil, Zoran, Auróra, Cyntia, Doriána, Sinda, Slavomila, Zorana

Obec Bystrá
oficiálne stránky obce
Bystrá

Osobnosti obce

Obec Bystrá je rodiskom významných osobností: Dňa 31. marca 1841 sa v Bystrej narodil významný slovenský národovec, pedagóg, prekladateľ, redaktor, publicista a prvý organizátor slovensko-bulharských vzťahov Jaroslav Samuel Zachej. Bystrá je rodiskom známeho slovenského spisovateľa, pedagóga Františka Švantnera ( 1912 – 1950 ). V Bystrej sa 20. mája 1940 narodil básnik, spisovateľ pre deti, dramatik a prekladateľ Marián Kováčik. Z vedeckej obce je naším rodákom Prof. Dr. h.c. Ing. Adolf Priesol DrSc. - profesor Technickej univerzity vo Zvolene ( 1926 – 2005 )

František Švantner

František ŠVANTNER     

František Švantner (pseudonymy Fraňo Bystran, Bystran) (* 29. január 1912, Bystrá – † 13. október 1950, Praha) bol slovenský prozaik.

Rodina:
otec: Leopold Švantner
matka: Jozefína rod. Stolárová


Životopis:
Narodil sa v rodine robotníka. Vzdelanie získal v rodisku, neskôr v Podbrezovej a na učiteľskom ústave v Banskej Bystrici (1929-1933), 1940 získal kvalifikáciu odborného učiteľa slovenčiny, dejepisu a zemepisu pre meštianske školy. Po ukončení vzdelania pracoval ako učiteľ vo viacerých slovenských mestách a obciach (Mýto pod Ďumbierom (1933-1940), Podbrezová (1940-1945). V 1944 účastník SNP, tajomník RNV v Bystrej, osvetový inšpektor v Hronskom Beňadiku, od 1. september 1950 riaditeľ školy v Hronove pri Banskej Bystrici. Pracoval aj v miestnych organizáciách Matice slovenskej, kde bol činný v oblasti osvety. Stal sa členom Literárneho odboru Umeleckej besedy slovenskej, vedúcim Tvorivého filmového kolektívu aj osvetovým inšpektorom. Zomrel na mozgový nádor v nemocnici v Prahe.
Tvorba

Písať začal na učiteľskom ústave, kedy publikoval prvú poviedku v časopise Svojeť. Vo svojej tvorbe čerpal najmä z archaickým mýtov a ľudových balád. Veľký vplyv na jeho tvorbu mali Émile Zola, Victor Hugo, Charles Ferdinand Ramuz, Fiodor Michajlovič Dostojevskij, z našich autorov to boli hlavne Margita Figuli, Ľudo Ondrejov či Dobroslav Chrobák, no študoval i dielo E. A. Poa. Vo svojich dielach oslavuje prírodu a prírodný život, využíva naturalistické a lyrické prostriedky, využíva prvky iracionality a fantastiky, no aj senzualizmu a erotiky, no predovšetkým skúma hranicu medzi životom a smrťou. Vykresľuje aj psychologické, sociálne a dobové motivácie konania svojich postáv a dejov.

Dielo:
Knižné vydania
1933 – Výpoveď, poviedka (uverejnená v časopise Svojeť)
1942 – Malka, novely
1946 – Nevesta hôľ, román
1956 – Život bez konca, román (vydaný posmrtne)
1958-1962 - Dielo 1-2, Bratislava
1966 – Dáma, zbierka noviel Dáma, Sedliak, Kňaz, List, Ľudská hra, paralelne v češtine Tvář v rose

Televízne adaptácie:
1966 – Stretnutie
1968 – Dáma
1968 – Sedliak
1969 – Malka
1971 – Nevesta hôľ, film
1983 – Život bez konca, televízny seriál

Ocenenie:
V roku 1947 získal vianočnú cenu Matice slovenskej za román Nevesta hôľ.



Marián KováčikMarián KOVÁČIK

Marián Kováčik(* 20. máj 1940, Bystrá – † 16. marec 2004, Lehnice) bol slovenský básnik, spisovateľ pre deti, dramatik, prekladateľ a textár.

Životopis:
V roku 1954 – 1958 študoval na Priemyselnej škole elektrotechnickej a spojovej v Banskej Bystrici. V rokoch 1958 – 1963 pokračoval na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, odbor fyzika pevných látok. Spočiatku pracoval ako asistent na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 1964 – 1975 v Bratislave, neskôr redaktor a 1976 – 1995 šéfredaktor časopisu Romboid, súčasne 1979 – 1984 riaditeľ Bratislavskej lýry, 1995 – 1998 pracovník Ministerstva kultúry, od 1998 vo vydavateľstve Slovenskej akadémie vied Veda v Bratislave.

Prvé básne publikoval v Smene a v Mladej tvorbe. Ťažiskom jeho poetického diela je intímna ľúbostná lyrika, v oblasti detskej literatúry sa predstavil zbierkami humorne ladených básničiek, deťom tiež adresoval televízne rozhlasové hry. Ako dramatik popri spolupráci s televíziou a rozhlasom upravoval divadelné hry, bol autor textov tanečných piesní pre hudobnú komédiu Igora Bázlika Veselica (1978). Prekladal poéziu a drámu z poľštiny, ruštiny, gruzínčiny a chorvátčiny.

Dielo:
Súradnice, 1963
Vodoznak, 1969
Modré obdobie, 1973
Železo a iné básne, 1978
Pramienok, 1980
Medzimesto, 1983
Láskoslovie, 1997
Vrabeceda, 1991
Básničky zo psiny, 1995
O šťastnej princeznej, 1973
Rozprávky z makovníka, 1977

 


Jaroslav Samuel ZachejJaroslav Samuel ZACHEJ

Samuel Jaroslav Zachej (Zachey) (* 31. marec 1841 Bystrá - † 4. február 1918, Sofia) bol novinár, redaktor, pedagóg a osvetový pracovník. Pseudonymy: De profundis, Jaroslav Ďumbiersky, Jaroslav Zniovsky, J. S. Podzniovsky, Pravdomil, Samoslav.

 

Životopis:
Samuel Jaroslav Zachej sa narodil Karolovi Zachejovi a Jozefíne Somolániovej v Bystrej. Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici a v Banskej Bystrici, 1861 maturoval. Na odporúčanie Štefana Moyzesa študoval teológiu na univerzite v Budapešti a filológiu a históriu na univerzite vo Viedni. Novinár v Budapešti, profesor gymnázia v Kláštore pod Znievom, redaktor aj vydavateľ v Martine, roku 1880 sa trvale usadil ako samostatný podnikateľ a verejný činiteľ v Sofii. Obranca slovenských národných práv, výrazná osobnosť slovenského národnopolitického hnutia, pedagóg a osvetový pracovník, publicista, redaktor a prekladateľ. Od gymnaziálnych rokov agilný organizátor národných spolkov, v Banskej Bystrici pôsobil v cirkevno-literárnom spolku Kolo. Redaktor viacerých novín a časopisov, člen redakčných rád. Lektor historických prác vydávaných Maticou slovenskou. Prekladateľ z nemčiny, ruštiny, bulharčiny a zakladateľ slovensko-bulharských vzťahov. Knižne vyšiel v bulharčine výber z publicistiky o minulosti a prítomnosti Slovákov, ostatné väčšie práce publikoval v časopisoch. Zlomok z jeho publicistiky, korešpondencie a vlastný životopis vyšiel v antológii J. Košku Slovensko-bulharské literárne vzťahy.

Pamiatky:
pamätná tabuľa na dome, v ktorom býval v Kláštore pod Znievom
literárna pozostalosť v Literárnom archíve Matice slovenskej
pamätná tabuľa v rodnej obci Bystrá 

 


Adolf PriesolProf. Dr. h.c. Ing. Adolf PRIESOL, DrSc.

(* 1926 Banská Bystrica) – lesnícky odborník, pôsobil ako vedecký pracovník na Katedre hospodárskej úpravy lesov VŠLD vo Zvolene (1962 – 1964), dekan Lesníckej fakulty (1966 – 1971), rektor Technickej univerzity vo Zvolene (1971 – 1990), akademik a člen SAV, za jeho bohatú publikačnú činnosť mu Univerzita v Poznani udelila titul čestného doktora vied Dr.h.c. Zaoberal sa hlavne hospodárskymi úpravami lesov, medzi jeho najvýznamnejšie publikácie patria: Dobročský prales, Hospodárska úprava lesov, Stromové rozstupy. Držiteľ Ceny mesta Zvolen za rok 2000.

OBEC

Aktuálna teplota

22.1.2022 13:41

Aktuálna teplota:

-1.1 °C

Vlhkosť:

61.2 %

Rosný bod:

-7.6 °C

odkazy

Sv.omše v Bystrej


 

Horehronie


 

infocentrum


lekaren

POHOTOVOSTNÉ LEKÁRNE V OKRESE


Veterinárna ošetrovňa


kolkaren


Slovensko.sk


MAPA: © Vydavateľstvo CBS
www.malovanemapy.skfotomapa


Náš mapový portál


Horská záchranná služba


SBŠport


megaubytovanie


Ubytovanie Na Slovensku.eu

 


knh


 

brimo


 

Expodom

 

 

Preklad (translations)

Návštevnosť

Návštevnosť:

ON LINE: 1
DNES: 151
TÝŽDEŇ: 1589
CELKOM: 705768

Mobilná aplikácia

Sledujte informácie z nášho webu v mobilnej aplikácii - V OBRAZE.

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
27 28 29 30 31 1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31 1 2 3 4 5 6

Webkamery Chopok - Nízke Tatry

webkamery