Osobnosti obce

Obec Bystrá je rodiskom významných osobností: Dňa 31. marca 1841 sa v Bystrej narodil významný slovenský národovec, pedagóg, prekladateľ, redaktor, publicista a prvý organizátor slovensko-bulharských vzťahov Jaroslav Samuel Zachej. Bystrá je rodiskom známeho slovenského spisovateľa, pedagóga Františka Švantnera ( 1912 – 1950 ). V Bystrej sa 20. mája 1940 narodil básnik, spisovateľ pre deti, dramatik a prekladateľ Marián Kováčik. Z vedeckej obce je naším rodákom Prof. Dr. h.c. Ing. Adolf Priesol DrSc. - profesor Technickej univerzity vo Zvolene ( 1926 – 2005 )

František ŠVANTNER     

František Švantner (pseudonymy Fraňo Bystran, Bystran) (* 29. január 1912, Bystrá – † 13. október 1950, Praha) bol slovenský prozaik.

Rodina:
otec: Leopold Švantner
matka: Jozefína rod. Stolárová

Životopis:
Narodil sa v rodine robotníka. Vzdelanie získal v rodisku, neskôr v Podbrezovej a na učiteľskom ústave v Banskej Bystrici (1929-1933), 1940 získal kvalifikáciu odborného učiteľa slovenčiny, dejepisu a zemepisu pre meštianske školy. Po ukončení vzdelania pracoval ako učiteľ vo viacerých slovenských mestách a obciach (Mýto pod Ďumbierom (1933-1940), Podbrezová (1940-1945). V 1944 účastník SNP, tajomník RNV v Bystrej, osvetový inšpektor v Hronskom Beňadiku, od 1. september 1950 riaditeľ školy v Hronove pri Banskej Bystrici. Pracoval aj v miestnych organizáciách Matice slovenskej, kde bol činný v oblasti osvety. Stal sa členom Literárneho odboru Umeleckej besedy slovenskej, vedúcim Tvorivého filmového kolektívu aj osvetovým inšpektorom. Zomrel na mozgový nádor v nemocnici v Prahe.
Tvorba

Písať začal na učiteľskom ústave, kedy publikoval prvú poviedku v časopise Svojeť. Vo svojej tvorbe čerpal najmä z archaickým mýtov a ľudových balád. Veľký vplyv na jeho tvorbu mali Émile Zola, Victor Hugo, Charles Ferdinand Ramuz, Fiodor Michajlovič Dostojevskij, z našich autorov to boli hlavne Margita Figuli, Ľudo Ondrejov či Dobroslav Chrobák, no študoval i dielo E. A. Poa. Vo svojich dielach oslavuje prírodu a prírodný život, využíva naturalistické a lyrické prostriedky, využíva prvky iracionality a fantastiky, no aj senzualizmu a erotiky, no predovšetkým skúma hranicu medzi životom a smrťou. Vykresľuje aj psychologické, sociálne a dobové motivácie konania svojich postáv a dejov.

Dielo:
Knižné vydania
1933 – Výpoveď, poviedka (uverejnená v časopise Svojeť)
1942 – Malka, novely
1946 – Nevesta hôľ, román
1956 – Život bez konca, román (vydaný posmrtne)
1958-1962 - Dielo 1-2, Bratislava
1966 – Dáma, zbierka noviel Dáma, Sedliak, Kňaz, List, Ľudská hra, paralelne v češtine Tvář v rose

Televízne adaptácie:
1966 – Stretnutie
1968 – Dáma
1968 – Sedliak
1969 – Malka
1971 – Nevesta hôľ, film
1983 – Život bez konca, televízny seriál

Ocenenie:
V roku 1947 získal vianočnú cenu Matice slovenskej za román Nevesta hôľ.

Marián KOVÁČIK

Marián Kováčik(* 20. máj 1940, Bystrá – † 16. marec 2004, Lehnice) bol slovenský básnik, spisovateľ pre deti, dramatik, prekladateľ a textár.

Životopis:
V roku 1954 – 1958 študoval na Priemyselnej škole elektrotechnickej a spojovej v Banskej Bystrici. V rokoch 1958 – 1963 pokračoval na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, odbor fyzika pevných látok. Spočiatku pracoval ako asistent na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 1964 – 1975 v Bratislave, neskôr redaktor a 1976 – 1995 šéfredaktor časopisu Romboid, súčasne 1979 – 1984 riaditeľ Bratislavskej lýry, 1995 – 1998 pracovník Ministerstva kultúry, od 1998 vo vydavateľstve Slovenskej akadémie vied Veda v Bratislave.

Prvé básne publikoval v Smene a v Mladej tvorbe. Ťažiskom jeho poetického diela je intímna ľúbostná lyrika, v oblasti detskej literatúry sa predstavil zbierkami humorne ladených básničiek, deťom tiež adresoval televízne rozhlasové hry. Ako dramatik popri spolupráci s televíziou a rozhlasom upravoval divadelné hry, bol autor textov tanečných piesní pre hudobnú komédiu Igora Bázlika Veselica (1978). Prekladal poéziu a drámu z poľštiny, ruštiny, gruzínčiny a chorvátčiny.

Dielo:
Súradnice, 1963
Vodoznak, 1969
Modré obdobie, 1973
Železo a iné básne, 1978
Pramienok, 1980
Medzimesto, 1983
Láskoslovie, 1997
Vrabeceda, 1991
Básničky zo psiny, 1995
O šťastnej princeznej, 1973
Rozprávky z makovníka, 1977

Jaroslav Samuel ZACHEJ

Samuel Jaroslav Zachej (Zachey) (* 31. marec 1841 Bystrá - † 4. február 1918, Sofia) bol novinár, redaktor, pedagóg a osvetový pracovník. Pseudonymy: De profundis, Jaroslav Ďumbiersky, Jaroslav Zniovsky, J. S. Podzniovsky, Pravdomil, Samoslav.

Životopis:
Samuel Jaroslav Zachej sa narodil Karolovi Zachejovi a Jozefíne Somolániovej v Bystrej. Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici a v Banskej Bystrici, 1861 maturoval. Na odporúčanie Štefana Moyzesa študoval teológiu na univerzite v Budapešti a filológiu a históriu na univerzite vo Viedni. Novinár v Budapešti, profesor gymnázia v Kláštore pod Znievom, redaktor aj vydavateľ v Martine, roku 1880 sa trvale usadil ako samostatný podnikateľ a verejný činiteľ v Sofii. Obranca slovenských národných práv, výrazná osobnosť slovenského národnopolitického hnutia, pedagóg a osvetový pracovník, publicista, redaktor a prekladateľ. Od gymnaziálnych rokov agilný organizátor národných spolkov, v Banskej Bystrici pôsobil v cirkevno-literárnom spolku Kolo. Redaktor viacerých novín a časopisov, člen redakčných rád. Lektor historických prác vydávaných Maticou slovenskou. Prekladateľ z nemčiny, ruštiny, bulharčiny a zakladateľ slovensko-bulharských vzťahov. Knižne vyšiel v bulharčine výber z publicistiky o minulosti a prítomnosti Slovákov, ostatné väčšie práce publikoval v časopisoch. Zlomok z jeho publicistiky, korešpondencie a vlastný životopis vyšiel v antológii J. Košku Slovensko-bulharské literárne vzťahy.

Pamiatky:
pamätná tabuľa na dome, v ktorom býval v Kláštore pod Znievom
literárna pozostalosť v Literárnom archíve Matice slovenskej
pamätná tabuľa v rodnej obci Bystrá 

Prof. Dr. h.c. Ing. Adolf PRIESOL, DrSc.

(* 1926 Banská Bystrica) – lesnícky odborník, pôsobil ako vedecký pracovník na Katedre hospodárskej úpravy lesov VŠLD vo Zvolene (1962 – 1964), dekan Lesníckej fakulty (1966 – 1971), rektor Technickej univerzity vo Zvolene (1971 – 1990), akademik a člen SAV, za jeho bohatú publikačnú činnosť mu Univerzita v Poznani udelila titul čestného doktora vied Dr.h.c. Zaoberal sa hlavne hospodárskymi úpravami lesov, medzi jeho najvýznamnejšie publikácie patria: Dobročský prales, Hospodárska úprava lesov, Stromové rozstupy. Držiteľ Ceny mesta Zvolen za rok 2000.