BYSTRÁ – r. 1563 WISTRA, BISZTRA , r. 1673 maď. SEBESÉR
V roku 1563, keď sa kráľovská komisia hodnotiaca stav lesov na Horehroní ocitla v okolí Wistrej, našla tu fugujúcu hutu na výrobu železa. V jej okolí vzniklo postupne sídlo dnešnej Bystrej. Súkromní ťažiari tu v 16. a 17. storočí dolovali zlato a striebro. Obyvatelia pracovali ako drevorubači a uhliari. V nasledujúcich dvoch storočiach sa postupne v troch hámroch, patriacich Hrončianskemu železiarskemu komplexu, spracovávalo surové železo z Hronca, Pohronskej Polhory a Tisovca. Hoci bola Bystrá evidovaná ako komorská osada erárnych železiarní, v povedomí obyvateľov zostáva baníckou osadou. Svedčia o tom aj náhodne objavené relikvie svätej Barbory, patrónky baníkov, uložené do monštrancie tunajšej kaplnky v roku 1816.
V roku 1896 sa obec osamostatnila. V roku 1960 bola zlúčená s obcou Mýto pod Ďumbierom. Od roku 1990 je Bystrá znovu samostatnou obcou. Novodobá Bystrá je centrom cestovného ruchu na južnej strane Nízkych Tatier. Bystrianska dolina je súčasťou Národného parku Nízke Tatry. Ubytovacia kapacita v obci Bystrá a Bystrianskej doline je cca 2000 lôžok. Bystrianska kvapľová jaskyňa ponúka okrem obhliadky prírodných, podzemných krás aj speleoterapiu – liečenie ochorení horných dýchacích ciest.
